môj blog:

NIČ

Poznáte ten pocit, keď robíte veci na poslednú chvíľu... Je taká teória rozšírená najmä medzi študentmi, „teória jedného dňa“, že nech by sme akokoľvek dlho venovali čas príprave na skúšku, predsa vždy budeme potrebovať ešte jeden deň na prípravu, aby sme mohli na skúške obstáť.... No ale toto nie je ten prípad. Jednoducho sme ten večer nestíhali pripraviť. Jednoducho sme boli príliš unavení, príliš zamestnaní inými „potrebnejšími“ úlohami, jednoducho sme to nezvládli! Sme ľudia a ľudia zlyhávajú. A aj keď sa to ťažko priznáva, zlyhali sme!
Keď začínal večer, nemali sme vôbec nič, o čo by sme sa mohli oprieť, nič, čo by aspoň trošku pozdvihlo naše zdrvené egá, čo by nám dodalo istotu.... Vo svojich rukách veľké NIČ, čo by sme mohli priniesť Bohu... Márne som obracala prázdny list papiera na ktorom by bol kedysi program večera so zoznamom vypísaných piesni. Ani čiaročka! Nič, čo by naznačovalo aspoň nejakú aktivitu v tejto oblasti. Spev ukričaný, nástroje neladili, ja som vychádzala z tempa, na čo ma nezabudli poniektorí hudobne zdatnejší patrične upozorniť a ja vzťahovačná som to pochopiteľne neprijala s otvorenou náručou.... Teda ani dusná atmosféra nehovorila o tom, že by sme mali byť pripravení Bohu niečo dať... Scénka žiadna, video... Ách! No hrôza! Čo tu ešte vôbec robíme???
Proste sme začali. S tým ničím, iba tak... sme začali. A zrazu napriek našej neschopnosti všetko úžasne nepochopiteľne klapalo! Až na pár drobností, bol to veľmi požehnaný večer! Ľudia chceli spievať aj po skončení, tí hudobne zdatnejší chválili, že nástroje výborne ladili a aj spev citlivý! Došlo mi, že k Bohu VŽDY prichádzame s prázdnymi rukami! Aj vtedy, keď si myslíme, že ich máme plné! Došlo mi, že Bohu proste nemôžeme dať vôbec nič! To On dáva nám, to On nás požehnáva tým, že si použije našu neschopnosť a môžeme Ho v nej zažiť takého aký je, aby sme si nemysleli, že „to MY“. Došlo mi, že sa Boh znova dokázal nie v našej sile, ale v slabosti a to ma vedie na kolená,... teda bližšie k Nemu, lebo „Boh sa pyšným protivý, ale pokorným dáva milosť!“ Dnes som zažila milosť Božiu! To proste nepochopíš! To nevymyslíš! To je Boh!
29.10.2010

Symbol rybky

Moja prvá cesta do veľkomesta: Predbehla nás červená felícia, ktorá mala v zadnej časti nalepený symbol rybky. Vytešovali sme sa, akoby sme posádku z červenej Felície dôverne poznali. Vytrubovali sme si, mávali, obiehali... Boli proste naši – rovnaká krvná skupina...
Tomu, kto má oči otvorené a všíma si svet okolo seba určite neuniklo, že svet okolo nás je priam zaplavený symbolmi ryby. Rybka s krížom, rybka s nápisom, farebná, i seriózne kovová, strieborná. Vzhľadom na stav spoločnosti premýšľam, ktorá je tá pravá. Ktorá z tých, čo denne stretám, vyjadruje skutočne vnútorné presvedčenie majiteľa, a ktorá je len bezvýznamnou nálepkou dodávajúcou „červenej Felícii“ zvláštny image.
Symbol rybky je druhý najčastejšie používaný starodávny znak kresťanstva. Je to asi 2000 rokov staré tajné znamenie, podľa ktorého sa kresťania spoznávali a počas prenasledovania si vraj takto označovali miesta spoločného stretávania. Ryba ako symbol prvých kresťanov má hlboký význam aj svojím obsahom. Totiž slovko „Ryba“, po grécky „ICHTHYS“, v sebe ukrýva začiatočné písmená spoločného kresťanského vyznania: „Iesus Christos Theu Hyios Soter“ „Ježiš Kristus, Boží syn, Spasiteľ“ Bolo to spoločné vyznanie kresťanov z čias rímskej ríše, ktorým kresťania vyjadrili podstatu svojej viery v osobného Boha, ktorý sa stal človekom, žil životom ľudí, zomrel za hriešnikov, vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesá so zasľúbením, že znova príde.
Ježiš
Dnes už málokto popiera existenciu Ježiša Nazaretského. Meno Ježiš bolo v biblických časoch bežné. Znamená Spasiteľ, Vykupiteľ alebo Záchranca. Je to prorocké meno, ktoré predurčuje, čo On sám urobí. Skoro žiadne meno v Biblii nebolo dané človeku náhodou, ale najmä u prorokoch išlo o priame Božie riadenie, keď Hospodin už vopred určil smer života človeka. Meno Ježiš vo vzťahu k starozmluvným proroctvám naznačuje, že jeho nositeľom je Boh (Porovnaj: Mt 1,21-23 a Iz 7,14/ Lk 1,31 – 33 a Iz 9,6nn) narodený z panny a zasľúbený kráľ Dávidovho rodu. Božie zámery dochádzajú v Ňom svojho uskutočnenia. V starej zmluve mená vyjadrovali čo učiní Hospodin a prorok zaujal miesto hlásateľa, či ukazovateľa. Ježiš je sám naplnením obsahu svojho mena.
Kristus –(„ pomazaný“) je špeciálny titul, ktorým označovali židia Mesiáša, ktorý mal prísť od Boha. Nám je dnes jasné, že Ježiš je Kristus! No možno si ani nevieme predstaviť, akú revolúciu Boh spôsobil v životoch a myslení prvých kresťanov, keď prijali Ježiša ako Krista – pomazaného, toho, ktorého očakával Izrael. Izaiáš hovorí, že Jeho meno bude Immanuel („Boh s nami“ Iz 7,14)! Áno! Boh je zrazu na strane človeka! Nie je proti nemu, aby si ho musel nejakým spôsobom udobrovať, ako Rimania svojich bohov. Ap. Pavel hovorí, že sme boli nepriateľmi Božími (Ef 2,16) a Ježiš nás zmieril s Bohom. To je prvá úžasná správa: Boh je na tvojej strane, človek! Boh je s nami v Ježišovi Kristovi!
Boží syn
Ježiš jasne dáva najavo kto je, keď sa sám označuje ako „Boží“. Dokonca používa v evanjeliách výraz „Ja som“, ktorý v Starej zmluve používa Boh o sebe. „Ja som prvý a posledný“ sa vyskytuje aj v ústach Božích aj v Ježišových. Týmto je povedané: Ježiš je Bohom! O tom svedčí Boh sám pri Jeho krste (Mt17,5), Jeho priatelia vyznávajú, že je Bohom (Mt 14, 33) aj hriešnici ktorým zmenil život (Mt 27,54) a nakoniec aj sám diabol (Mk 1,23-24). Iba Boh má moc kriesiť mŕtvych a odpúšťať hriechy a Ježiš to robí. Len Boží syn má moc bojovať boží boj proti kniežaťu tohto sveta, vyháňať démonov „prstom Božím“ a ovládať ich s Božou pomoc. Je jediné miesto, kde sa zdá, že protivník vyhral – na kríži. Tam je však odsúdený! Boží syn je víťaz nad smrťou a satanom a bude sedieť na Božej stolici a súdiť svet.
V Ježišovi sa Boh stáva človekom. Boh prichádza do reality človeka. Boh prevracia ľudské omyly náboženstiev, v ktorých sa človek škriabe k Bohu po rebríku obetí a dodržiavania mŕtvej litery zákona. V Ježišovi prichádza Boh sám dole k človeku. Tak sa môžeme smelo opýtať: Kedy, aký boh sa zaujímal tak bytostne o človeka? Ktorý boh prišiel, sklonil sa na jeho prízemnú ľudskú úroveň a napriek tomu ostal Bohom?! Ktorý z rímskych bohov je Láska a má v sebe nepochopiteľnú túžbu túto lásku dať človeku, darovať seba samého? Žiaden. Jedine Boh v Ježišovi Kristovi. Jedine Ježiš Kristus je Božím Synom „ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti a to až do smrti na kríži“ (F 2, 5 – 8)
Druhá vec, ktorú nám rybka zvestuje súvisí s podstatou nášho problému: Náš životný problém nespočíva v tom, aké máme postavenie, vplyv v tomto svete, či máme rodinu, životnú lásku, či sme finančne zabezpečení. Náš životný problém je hriech, ktorému neunikne žiaden človek. Hriech, ktorý nás ťaží, ubližuje nám i okoliu, ktorý musí byť podľa Zákona potrestaný. A tento problém nášho života rieši jedine Ježiš Kristus Boží syn! Jedine On má moc odpustiť tvoje hriechy!
Spasiteľ
(po grécky „Sóter“) V našom ľudskom ponímaní je spravodlivosťou, ak je zlo potrestané a dobro odmenené. Toto je naša spravodlivosť a máme pocit, že takto musí súdiť aj Boh. Teda: Tí, čo robia zle, pôjdu do pekla a tí, čo sú dobrí, do neba. Spravodlivosť Božia, o ktorej hovorí Biblia, takto nefunguje. Spravodlivosť Božia je v tom, že sme všetci hriešnici a „niet spravodlivého ani jedného“(R3,10), avšak Ježiš Kristus bol potrestaný za naše hriechy. „On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“ (Iz 53,5) Boh v Spasiteľovi mení všetky vychodené koľaje, marí naše zvyky, a tvorí všetko úplne nové. Jeho spravodlivosť je založená na Jeho milosti, na čine lásky k hriešnemu človeku, ktorý môžeme reálne vidieť na kríži a v prázdnom hrobe. Jeho spravodlivosť je založená na tom, že On ospravedlňuje! Vďaka Spasiteľovi na kríži!
Moja rybka, milý priateľ, je vyjadrením radosti z nepochopiteľnej Božej milosti, ktorá mi bola daná v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý je mojim Spasiteľom. Si milovaný Bohom až tak, že On sám sa rozhodol sňať tvoju vinu a zmazať ju. Ježiš Kristus – Boží Syn, Spasiteľ bol potrestaný a zomrel namiesto Teba. Spasiteľ je víťazom nad smrťou aj satanom a tým Ťa urobil dedičom neba. Môžeš si gratulovať!
Nosením rybky prezentuješ spolu s prvými kresťanmi vieru, že Ježiš Kristus je Boží Syn! A Božie slovo hovorí: „Ale tým, čo ho prijali dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno“.(J1,12) Ako pokrstený kresťan si pokrstený do mena Trojjediného Boha Otca, Syna i Ducha sv. A tiež v tom istom mene, v mene Ježíš sa raz skloní každé koleno a každý jazyk bude vyznávať na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán! (F 2,10)

Prečo rybka?
Môžeme nájsť niekoľko vysvetlení , prečo práve symbol ryby. Pán Ježiš žil v Palestíne, krajine, ktorá sa živila lovom rýb. Väčšina učeníkov boli rybári, takže im tento obraz bol veľmi blízky. Sám Ježiš prirovnáva kráľovstvo Božie k rybárskej sieti a keď povoláva učeníkov, volá ich, aby sa stali „rybármi ľudí“.
Podľa Mojžišovho zákona (Lv 11,9 – 12) sú čisté všetky vodné tvory, ktoré majú plutvy a šupiny. Keby sme chceli aj tento obraz pridať k symbolu ryby, môžeme povedať, že aj veriacich v Ježiša Krista Boh „očistil“ „kúpeľom znovuzrodenia“ (Tit 3,5). Ako je pre rybu voda živlom, bez ktorého nemôže existovať, aj pre nás je „živá voda“ , o ktorej hovorí Pán Ježiš žene Samaritánke a ktorú má iba On sám, životodárnou tekutinou, bez ktorej by sme duchovne zomreli. Bez Boha sme teda ako ryby na suchu.
Plávať proti prúdu
Rybka vyjadruje niečo ako rozhodnutie plávať proti prúdu. Na kríži bolo dokonané dielo spásy, vztýčená zástava pokoja medzi Bohom a človekom. Keď nás Pán Ježiš povoláva, aby sme sa stali rybármi ľudí, povoláva každého jedného z nás žiť pre Božie kráľovstvo, pre to, aby sieť bola plná. Znamená to žiť každý jeden deň naplno vo vzťahu s Bohom, byť na ňom závislý ako ryba od vody. Znamená to robiť rozhodnutia podľa Jeho vôle. To si žiada konať mnohokrát nepochopiteľne v očiach tohto sveta. Ako rybár ľudí mám byť k dispozícii Bohu a mať iné hodnoty ako tento svet. Niekedy je ťažké zmieriť sa s tým, že priority tohto sveta sú iné ako tie Božie a že som preň „iný“. Avšak jedno príslovie hovorí: „Len mŕtve ryby plávajú s prúdom.“ Nech nás teda evanjelium symbolu rybky svedčiace: „Ježiš Kristus, Boží syn, Spasiteľ“ povzbudí plávať proti prúdu a nie s ním!