moje basne:

Len malú chvíľku

Len malú chvíľku...
A potom nič.
Som para,
Ktorá hľadá samú seba
A myslí že je iba gýč
Keď nehľadí na Teba

Len malú chvíľku
A potom ticho
Čo ostane
keď odídem
Keby aspoň niekto vzdychol
Že ma tu mal...aspon jeden den

Čo malá chvíľka
...keď mám celú večnosť

Opýtam sa Boha

Opýtam sa Boha, čo všetko je možné,
Čo všetko sa dá a čo už nie
V rámci Jeho možností...
Keď vidím také lietanie
Neverím na náhody!
Rozpäté krídla, vietor vo vlasoch
Z popola pevnosť založiť
A suché kosti nechať ožiť
Či je to možné aj dnes?

Či už len kráčať bez únavy
A či aj letieť s orlami
Opýtam sa Boha, čo všetko sa dá,
Nad nami nebo, čo je pod nami?
Či možno prijať odpustenie?
Odpustiť? A KOLKO?
Či dá sa cítiť neba chvenie,
vidieť, keď sa Boh zasmeje
a démonov keď padajú?

Dal nám po hadoch šliapať moc
Alebo či len volať v núdzi o pomoc?
Čo všetko je možné z Tvojej strany
Rozsvietiť deň uprostred noci?
Pýtam sa Boha, čo všetko sa môže
Ísť na kríž, vziať pohoršenie ľudstva
Čo všetko spravíš pre nás, Bože,
Aby sme ťa prijali...
Tým, čo ho nikdy nemali
Zastaviť čas a poslať Lásku!

Svet hynie

Svet hynie
A ja prostred neho
Sám vojak v poli bez zbrane
Stojím si za Ním
a čakám čo sa stane
pri všetkej Láske
a s nebeskou nehou
počúvaš moje volanie

sám vojak
plný arogantných túžob
neviem si rady so sebou
a predsa stojím, padám vstávam
idem za Tebou
a dám krk na to
že ma zbavíš dĺžob
vzdávam sa ti so vztýčenou hlavou

svet hynie
a ja nemám na to
stáť v boji v prvej línii
a biť sa s peklom
po boku Leva z Júdey
víťaziť ostrím meča – Slovom
s armádou vojska na pomoc
prichádzaš v pravej chvíli

Chvíľa

Strácam sa v svojej mysli,
v pocitoch, vo vlastnom vytržení...
Svet mi uniká pomedzi prsty...
Chytám ho, driapem kŕčovito
v nádeji že zachránim samú seba!
Márne!
Trčím z nej vzdorovito!

Už tej chvíle niet, už uplynula.
A ja som ju nestihla, už som ju minula...
Hľa! Nová chvíľa!
Snažím sa vycucať z nej život!
Hladím jej hebkú prozaickosť,
pradiem!
Váľam sa v nej náruživo.

Je za mnou a ja v nej stále ležím
ako mača na slnku, ... chcem ju prežiť.
A nová chvíľa!
Preletí popri mne zbesilo...
nestihla som ju registrovať!
Šaliem,
že neviem ako sa má žiť život...

Chvíľa sem a chvíľa tam...
A kde je zmysel? Mysľou prelietam
z chvíle na chvíľu bez TEBA... (?)
Ukáž mi život!
Kričím v tom chaose do neba:
Život!
A TY SI SA MI v chvíli ukázal!

- to je Život!

Ako sa meria Láska

Láska sa nedá merať na metre a kilá
A ani vážiť skutkami
Láska sa nedá hodnotiť,
ubrať z nej či pridať
Láska je vždy krok pred nami.

Láska to nie je pocit, neha, eufória, chvenie
A nemôžeš ju len tak zobrať
zo srdca či dlane
láska to je jasné presvedčenie
že aj keď nevieš čo sa s tebou stane

chceš zostať, vždy blízko byť a predsa ísť ďalej!
Láska je kus cesty pred tebou
Funguje len tak, že ju dáš
predsa Ti viacej ostane
Láska sa meria na kríž a čas.

Keď má Boh plány

Keď má Boh s tebou plány,
postaví k výzve horúcej,
a snívaš skôr než zájde slnce,
obrúsi kameň - ostré hrany,

....aby mal hodnotu.

Keď má Boh s tebou vízie,
tak sa chop Jeho dlane,
pýtaj sa, čo má v pláne!
Tak v Tebe túžba ožije

.....hľadiac na Golgotu:

Byť Jeho túžbou, Jeho snom!
Ukáže nové šíre polia,
hoc ruky ťarchou veľmi bolia,
je tvojim svetom, žiješ v Ňom.

.....Nepoznáš krajšiu robotu.

A keď aj skríži tvoje cesty,
že nestojíš tam, kde si chcel,
pred očami maj vždy Jeho cieľ!
Nehľaď späť kriesiac staré resty!

.....Lótová žena prišla o slobodu.....

Víťazný boj

Táboriť bude Anjel Hospodinov
so svojím vojskom kôl teba,
na Jeho povel šíky anjelov
pozdvihnú svoje zbrane za teba!

Povedie cez kríž k víťaznému boju
a získa veniec tým, čo mu veria.
On mečom Ducha bude bojovať.
Slovom zaženie nepriateľa.

Počuješ trúbiť poľnice?
Hlásia víťazstvo Syna človeka,
a chóry anjelov tisíce
tešia sa spáse hriešnika.

V plnosti moci príde nám spása.
Nepriateľ leží pod Jeho nohami!
V tom víťazstve slávnom nebo otvára sa,
zástava pokoja veje už nad nami.

Na Tvoj povel

Na šíre more s učeníkmi ...
Udica v ruke, v srdci odhodlanie
a zápal konať, niesť Krista zvestovanie
na palube so svojimi (zlo)zvykmi.

Lovíme ľudí ráno, celý deň ....
Každý z nás vzal si batožinu,
a každý nesie na tom svoju vinu,
že nevidíme ryby preň.

Lovíme ľudí ráno, na obed i k večeru,
hlásame Krista ako vieme,
no predsa prázdne siete máme,
lebo nik nechce opásať si zásteru....

Lovíme ľudí s habitom i bez neho,
doma, v úrade i na ulici.
Prázdnota zíva na udici,
zmorení, vraj robíme to pre Neho....

Až kým nepríde jasné JEHO povolanie!
ON nesie našu batožinu,
zmarí zvyky a zmyje našu vinu.
Konečne čakám s Petrom na TVOJ povel , Pane!

Tým patrí nebo

Nebo je pre tých, čo sa nevzdávajú!
Keď seba sa bojíš,
nevidíš cieľ,
len mozole pália,
iní chladom oziabajú.
Pre tých je nebo čo to nevzdávajú.

Nebo je pre tých, čo z mála dávajú.
Keď rátaš palice,
nemáš nič,
predsa bohatý si v Ňom,
hoc navôkol aj hlavy padajú,...
tu nebo pre tých, čo seba dávajú.

Nebo je pre tých čo malými sú zvaní.
Keď v nemožne veríš,
zdvíhaš sa len
vstávaš hore po každom páde
keď tvoju hrdosť hrdí pošliapajú...
ver, nebo pre tých je, čo sa nevzdávajú.

Keď ťa Boh pozve

Keď ťa Boh pozve cez Jordán,
nesmelo v strachu čakáš čo sa stane,
že azda rozloží pred tebou svoj plán,
hladina vody klesne, ustane...
A On len prosto vraví,
by si šiel....

Keď ťa Boh volá cez Jordán,
tak skúšaš, či je voda mokrá, studená...
Nevieš, či postaviť sa smelo naň,
vyhrnúť šaty po krk, a či po kolená....
Čakáš gesto, zázrak, heslo -
... tajný povel....

A On len vraví: Choď!
- To Jeho zázrak! Iba na to stavil.
Možnosti dve máš: Zháňať chytro dáku loď
- rozumom myslieť, by si sa preplavil,
alebo vstúpiť do vody a veriť,
že ukáže ti smer.

Krčím sa pod krížom

Krčím sa pod krížom, ktorý ma nesie
na Jeho dlani duša vystretá...
Verím, že naloží len koľko znesiem,
dodáva silu chabým ramenám.

Krčím sa pod krížom i na ňom stojím
ako bohatier, čo má všetko isté,
je ostňom v tele i krídlom mojím,
vznáša ma cez vrchy, údolia hmlisté.

Krčím sa pod krížom, čo ma vystiera,
cez slzy pokánia dýcham odpustenie.
Ja Jeho? Či On mňa slobodou zoviera....?
Tajomstvo kríža je mi na spasenie!

Dúha

Po búrke bývadúha na oblohe
je prísľub živejnádeje
Pozbiera silyz neba i zo zeme
A čakášťastie v ďalšej slohe
Zloženév láske Pánovej.

A ako dúhafarby mení
Leskne sav svetle smútku po boji
Jej krásu vnímaten, kto obstojí
V nádeji Bohverných vierou odmení
A búrkuz duše odníme.


Dúha je priestorveriť v čase
Keď nad hlavou samraky kopia
Predo mnou stojíprázdna stopa
A ľútosťiných iba klišé.
Stačí mi dúha!

Boh na nej búrkuukolíše.

Mať tak vieru

Ó mať tak vieru jak zrnko horčice
a poslať hory do mora
a čakať keď sa dvere zatvoria,
že Boh má svoje okenice
a otvára ich v pravý čas.

A mať tak vieru, čo čaká na zázrak
a koná len čo môže vykonať
jej ciele nemožné sa môžu zdať
k Mocnému Bohu upiera svoj zrak
v Ňom vidí pravdy jas.

A mať tak vieru, čo nemá starosti,
nechá sa viesť do nepoznaných tajov
a domov má vo všetkých kútoch krajov
a dáva najlepšie z umu i mladosti,
vchádza len na Pánov hlas.

Ó mať tak vieru a vo viere
lietať sťa orol k slobode
a žiť si ľahko ako ryba vo vode...
A tak len volám: Verím, pomôž mojej nevere!
- vo viere, že Pán príde zas.

Stratené krídla

Keď ti vezmú krídla a nemôžeš lietať
keď vieš, že už neskúsiš pol sveta.
Povieš: Zabudol som robiť to, čo chcem
zabudol som žiť na zemi svoj sen....

A črepy detských predstáv? Kto ich pozbiera?
Len sebaľútosť do mysle sa vtiera
a korí štipku ľudskej sily, dôstojnosti...
Tak hľaď na čas jak tečie do večnosti!

- je mierou zmyslu tvojho života,
Pán času nad ním a v tvojom čase týčiaca sa Golgota
dáva ti nádej, že všetko má svoj zmysel,
že bolesť aj sny sú súčasť tých stratených krídel.

A keď nevnímaš chvíľu, hľadíš späť
Pán mení svoj život za tvoj - za obeť
a zbiera črepy tvojich túžob, snov
tvorí z nich svoje dielo - pýchy krov.

On plní sny a vracia krídla tvojmu životu
A chvíľa má zrazu čaro, hodnotu
S ním neskúsiš pol sveta ale celý svet
s Ním skúsiš celú večnosť, tak len leť!

Žijem z Lásky

ja verím v Lásku
čo ma počala
tam vo večnosti
a dýcham Lásku
čo mi život dala
sajem z Golgoty

ja verím v Lásku
čo ma pritúli
som dieťa v náručí
čo žije z Lásky
ktorá odpustí
a dáva čas milosti
žiť pre Lásku!

Odkry Kriste

Ach odkry Kriste moje rany
a nalej do nich vína, oleja
nech jazvy po hriechu
I môjho “ja” skonaní
sa Tvojou láskou zacelia.

Ó poddaj vyznať na kolenách
tie červy, hnilobu, čo srdce oderia
odkryjúc biedu, - závoj pýchy
kde skrývam hanbu strach
sa v kalich Novej zmluvy ponoria

A pijem z Teba nový život, Kriste,
čo v krvi živej - z kríža stekala
Za mňa si chlebom na oltár
rozjaril svetlo hmlisté
že Láska seba vydala.