annin svet:

Keby mal deň aspon 25 hodin a keby sa človek vedel povzniesť nad všetko, čo ho trápi, čo ho stretá... keby mal jednoducho dušu, ktorá dokáže prijímať a vydávať zo seba iba to dobré a nestrácala by čas sebaľútosťou, bolesťou či inými zbytočnosťami... keby sme dokázali nekonečne milovať aj tých, za ktorých sa MáME modliť, nielen chceme, a keby tak deti boli anjelíci, ktorí poletujú bezstarostne sem a tam a nepotrebujú, aby sa niekto sklonil a urobil všetky tie neduchovné veci ako je prebalovanie, varenie, krmenie, pranie, umyvanie, upratovanie a čistenie zababraných kobercov a nábytku....
Keby to tak bolo, mohli by ste tu nájť omnoho viac z môjho sveta. Mohli by sme byť vzájomne omnoho viac požehnaní!
Ale deň nemá 25 hodín, moja duša je presne tak zraniteľná ako tá tvoja a deti vôbec nie sú anjelíci. A tak len prijímam požehnanie práve z tých "neduchovných" vecí ako je prebaľovanie, varenie,....
..... ale poviem ti, je to veeeeľmi veľa požehnania!

Len občas zaletím do toho sveta, kde nie je čas a kde sú nielen deti anjelmi....